Krst knihy Ďoďák

sa uskutočnil 24.9.2021 v priestotoch Umelky v Bratislave.  Ponúkame krátky zostrih.

PRÍHOVOR NA KRSTE ĎOĎÁKOVEJ KNIHY

 

 

Prejavy vraj majú byť stručné a ísť rovno k veci. Preto nebudem hovoriť o tom, čo sme s Ďoďákom zažili. Na to sme sa do sýtosti naspomínali v tejto knižke.

 

Vrátim sa radšej k dobe, v ktorej sme ho spoznali. Dobe, v ktorej mnohí z našich rodičov z tých či oných dôvodov prijali okupáciu a tzv. normalizačné roky, ktoré po nej nasledovali. A  doma potom mlčali v snahe chrániť svoje deti, aby nepodľahli schizofrénii, ktorá velila hovoriť jedno medzi svojimi a druhé tam vonku...

 

Ďoďák nám ukázal, ako byť celistvý. Ako ignorovať všetko to okolo. Ako si vyšlapnúť do lesa, a nejsť na 1. mája do sprievodu. Ako sa tešiť z maličkostí a bezprostrednej vzájomnosti. A všetko to celkom prirodzene a radostne, navyše vtipne glosoval.

 

Neviem, prečo je to tak, že ľudia ako Ďoďák, ale aj Gusto Dobrovodský či Mišo Stupka odchádzajú tak skoro. Rozsvietia svet druhým a sami sa vytratia do vesmírnej temnoty.

 

Asi preto schválne spomíname na Ďoďákove najlepšie roky, počas tých posledných ho už sprevádzali nemnohí. Myslím, že jedným z nich bol aj môj brat Červík, ktorý sa mu venoval aj ako lekár.

 

Hovorila som o tom, že nám Ďoďák ukázal, ako byť celistvý. No nielen to. Ďoďákova prítomnosť nás neustále inšpirovala, povzbudzovala v slobodnom konaní, kreativite a osobnej nezávislosti.

 

Za to mu budem naozaj do smrti vďačná.

 

Chcela by som sa poďakovať Jeničke a Borisovi Sodomovi, ktorí knihu iniciovali. No najmä jeho žene Eve, ktorá na seba zobrala logistiku celého, a nielen tú. Veľká vďaka patrí Pabuákovi a Jeničke, ktorí sa postarali o výtvarnú stránku knihy a o to, aby vyšla.

Vďaka patrí aj Vám všetkým, ktorí ste do knihy prispeli svojimi fotografiami alebo textami.

 

No najväčšia vďaka patrí Ďoďákovi, ktorý nás opäť raz takto krásne zviedol dohromady.

    

 

                                                                                                         Zuzana Gindl-Tatárová