Ďaľšie Ďodákove aforizmy, ktoré Vás snáď potešia

Ďoďákoviny

Napred cesta nemožná, naspäť sa mi hnusí, radšej chvíľku povyčkám, až dorastú husi. Húsky pekne spapkáme, zapijeme vínom, potom možno zistíme, že je pravda v inom.


Pozor, zlý ples!


Holuby si šuškajú, že do Hudobných nástrojov prídu krátke krídla.


V nedeľu naobed väčšinou rízkujem.


Nezaujímam sa o politiku, politika sa zaujíma o mňa.

Ďoďákoviny

  • Pamäť veľkých býva často malá.
  • Mám slovenské republiky rád.
  • Neviem, že nič neviem.
  • Nehádžte svine perlám.
  • Keď nekvapká, tak nech aspoň prší.
  • V spleti všetkých čiernych čiar našiel som aj bielu čiaru, no aby som ju nakreslil, musím siahnúť do kalamára.
  • V najväčšej zime nás určite zohreje továreň Wilhelma Piecka.

Ďoďákoviny

  • Mäsiari si hovoria: “Iný kraj, iný brav.”
  • Mydliť sa je ľudské.
  • Počúvaj, Yetti dobre v takej zime?
  • Pravdy sú len jedny.
  • Zabíjačka bola brav úrna.
  • Zaujímalo by ma, či mala Mária Sklodowská Curie oká…

 

Brble stará brble,

neurobí nudle,

ani neskafe,

dám jej po chrape.

 

A ako spomínajú na neho jeho kamaráti?

 

Fero Kudláč
Vo svojom archíve som našiel 2 obrázky, ktoré  namaľoval Ďoďák.

 

 

 

 

 

Kello
Aj ked zúril socializmus Ďoďák bol človek akoby z Liverpoolu. Bol vnútorne slobodný, žil v muzike a s muzikou.
Zakladal kapely, stále mal chuť jamovať a rozprávať o dobrých skladbách. Bol akoby duchovný guru a mecenáš Bratislavského muzikantského undergroundu. Žičlivý, zapálený do muziky,vzdialený intrigám a závisti. Vždy ked sme sa stretli zasalutoval a spieval Francúzsku hymnu. Myslím že preto, lebo miloval Beatles, ale aj Cream,Traffic, Al Coopera atď.    

 

 

Igi
Ďoďáka sme mali všetci radi, radi sme sa s ním stretavali, obľubili si ho aj naše deti, lebo sa k nim správal velmi milo a priateľsky, jednoducho to s deťmi vedel.

 

Prvýkrát sme sa streli na ZŠ. Chodili sme spolu do triedy, hrali na  gitarách, kecali o muzike. Založili sme The Bells a  hrávali na  rôznych školských podujatiach a slávnostiach. Úplne prvá naša  pieseň sa volala Obraz. Na  stene obraz visí, bol krásny, ale kedysi, teraz ale prach naň  padá, nikto sa oň nestará,  pod prachom je láska ukrytá.
Naša spolupráca pokračovala na strednej škole aj keď sa naše  cesty na čas rozišli. On hral v kapele Anaximenes a ja v skupine  Odysea. Bolo však otázkou krátkeho času, kedy sa opäť  stretneme. Tak sa i stalo. A založili sme Strom. Urobili sme spolu mnoho  pesničiek. Väčšinu sme z nich nahrali, mnohé však zostali len  ako demo nahrávky. Ďoďák bol  však známy aj tým, že vymýšlal rôzne aforizmy a kratučké  básničky, z ktorých mnohé vyšli i knižne a niektoré priam  zľudoveli.

 

New York City hladnému neverí.

Mydliť sa je ľudské.

Frederika asi nikdy nepoChopin.

Najviac sa mi páči Rubikova kočka

 

alebo zaujimavé rýmovačky

 

Milé dámy, milí páni
nevidím ni h...o ani
nie som žiadny hypochonder
volajú ma stivi wonder.

 

Letí, letí električka,

do tmy svieti oknami,

revizorka tlstá vliezla

ďaleko sa viezla.

 

Hadicofón

 

Na niektoré nástroje nielen hral, ale ich i vymýšľal. Na koniec hadice upevnil lievik. Hrať sa na to síce veľmi nedalo, akuráť vylúdiť nejaké zvuky, takže viac-menej trúbil ako jeleň. Na niektorých nahrávkach svojich kamošov však tento nástroj dokonca využil. Je jasné, že išlo o pesničky veselé a žartovné s textami, ktoré vyvolávali búrky smiechu a na ktorých sme sa všetci dobre zabávali.

 

Ako sme sa stretávali

 

Zavolal som mu, kedy sa stretneme. „Priď o 19.00“, povedal. Rýchlo som však pochopil, že chodiť načas je úplne zbytočné. Tak som prišiel o 19.30. Myslel som, že vypadneme. Omyl. Ďoďák alebo jedol, alebo bol tam, „kde i králi chodia peši“. Kým sa on takto zabával, ja som sa medzitým porozprával s jeho rodičmi, bratom, vyfajčil zopár cigariet, vyskúšal jeho harmónium a gitary. Často sa stalo, že kým prišiel, mal som pol skladby hotovej. Takže pre našu tvorbu to bolo niekedy i prínosom.

 

Jam sessions

 

Ďoďák mal veľmi silný úhoz na sólový bubon, takže keď sme niekedy prišli na skúšky našich priateľov a chceli si zajamovať, žiadny bubeník mu nechcel dovoliť hrať na bicie, pretože často im na sólaku roztrhol blanu, čo sa im vôbec nepáčilo.

 



Zdieľajte:

Recommandez cette page sur :

Čo počúvam?