Prvýkrát sme sa streli na ZŠ. Chodili sme spolu do triedy, hrali na gitarách, kecali o muzike. Založili sme
The Bells a hrávali na rôznych školských podujatiach a slávnostiach. Úplne prvá naša pieseň sa volala Obraz. „Na stene
obraz visí, bol krásny, ale kedysi, teraz ale prach naň padá, nikto sa oň nestará, pod prachom je
láska ukrytá.
Naša spolupráca pokračovala na strednej škole aj keď sa naše cesty na čas rozišli. On hral v kapele Anaximenes a
ja v skupine Odysea. Bolo však otázkou krátkeho času, kedy sa opäť stretneme. Tak sa i stalo. A založili sme Strom. Urobili sme spolu
mnoho pesničiek. Väčšinu sme z nich nahrali, mnohé však zostali len ako demo nahrávky. Ďoďák bol však známy aj tým, že vymýšlal rôzne
aforizmy a kratučké básničky, z ktorých mnohé vyšli i knižne a niektoré priam zľudoveli.
New York City hladnému neverí.
Mydliť sa je ľudské.
Frederika asi nikdy nepoChopin.
Najviac sa mi páči Rubikova kočka
alebo zaujimavé rýmovačky
Milé dámy, milí páni
nevidím ni h...o ani
nie som žiadny hypochonder
volajú ma stivi wonder.
Letí, letí električka,
do tmy svieti oknami,
revizorka tlstá vliezla
ďaleko sa viezla.
Hadicofón
Na niektoré nástroje nielen hral, ale ich i vymýšľal. Na koniec hadice upevnil lievik. Hrať sa na to síce veľmi nedalo, akuráť vylúdiť nejaké
zvuky, takže viac-menej trúbil ako jeleň. Na niektorých nahrávkach svojich kamošov však tento nástroj dokonca využil. Je jasné, že išlo o pesničky
veselé a žartovné s textami, ktoré vyvolávali búrky smiechu a na ktorých sme sa všetci dobre zabávali.
Ako sme sa stretávali
Zavolal som mu, kedy sa stretneme. „Priď o 19.00“, povedal. Rýchlo som však pochopil, že chodiť načas je úplne zbytočné. Tak som prišiel o 19.30. Myslel som, že
vypadneme. Omyl. Ďoďák alebo jedol, alebo bol tam, „kde i králi chodia peši“. Kým sa on takto zabával, ja som sa medzitým porozprával s jeho rodičmi, bratom, vyfajčil zopár cigariet, vyskúšal jeho
harmónium a gitary. Často sa stalo, že kým prišiel, mal som pol skladby hotovej. Takže pre našu tvorbu to bolo niekedy i prínosom.
Jam sessions
Ďoďák mal veľmi silný úhoz na sólový bubon, takže keď sme niekedy prišli na skúšky našich priateľov a chceli si zajamovať, žiadny bubeník mu nechcel
dovoliť hrať na bicie, pretože často im na sólaku roztrhol blanu, čo sa im vôbec nepáčilo.