STRETNUTIE

Daniela Hivešová

Zavolám ti ako sa máš moje ráno

a či si slnko nestretla

odpovieš mi že máš pre mňa ranné áno

tri vrkoče si už uplietla

Vymyslím ti pre nás samé dobré slová

v tých slovách môžeš všetko chcieť

do vrecka si tvoj smiech ako prsty schovám

zas ťa nájdem v daždi dobrých  viet

pobežíme pozdĺž tratí

od tráv ti lúku vypýtam

stretnutie mi ťa celú vráti

v stretnutí pláva slnko len k nám

Možno už viem akú má tvár tvoje šťastie

kam letí krídlo snežných zím

možno už viem ako slnko z kvetov rastie

kto otvorí keď ja zazvoním

Koľko krokov, koľko ulíc, aké zvony

treba vždy odniesť ku hviezdam

kým stretnutie v našich rukách zazvoní

kým ti pekné slovo do úst dám