Strážna veža

Jozef Augustín Štefánik

Pomôžem strážiť strážnu vežu

tam nad priepasťou bolesti

kde vdovy biely závoj režú

kde niet mužov sú len povesti

V smolnatých izbách čiernej Sandry

svietnik sa ohňom opije

keď Sandra perie svoje handry

vyvesí ich na hrot kopie

drevený hrad nie je výkres, studne sú rozpálené

aj rieka má brehy príkre, mužov je stále menej

po cestách bronzovým lístím, nikoho nevpustiť sem

bránim sa až pokiaľ zistím, že horí hmla horí aj zem

Pomôžem strážiť strážnu vežu

pomaly v ľuďoch vzniká cit

napokon musia všetko prežuť

šíp ešte stokrát nabrúsiť