Keď som čítal Erikovu básnickú zbierku "Na vnútornej strane viečok", neunikla mojej pozornosti jeho krásna báseň s názvom "Pomaly sa mi vkrádaš do žíl". Je o láske, túžbe, je nežná a šteklivo erotická. Úplne ma dostala. „Tak toto je vec, ktorú musím zhudobniť,“ povedal som si nahlas. Hneď som sadol za klavír a išiel na to. Bolo jasné, že to chce hudbu, ktorej melódia i harmónia bude v súlade s obsahom tejto nádhernej básne. Kým sme však išli do štúdia, bolo ju treba správne „obliecť.“ Inými slovami, chcelo to citlivé aranžmán, ktoré by ešte viac umocnilo jej celkový charakter. Preto sa Boris Jr. rozhodol využiť len klavír a sláčikové kvarteto. A keďže som práve pripravoval materiál pre náš nový album, táto pieseň na ňom nemohla chýbať.

©  Ilustrácia Karol Felix

Erik Ondrejička

Pomaly sa mi vkrádaš do žíl

vášnivo oddane 

a trochu zdesene

ako august čo si riadne zasúložil

pred nekonečným pôstom jesene

A kým mu odplachtia 

letné chlpaté vtáčiská

aby si aj inde veselo užili

pred zákonitou zmenou

vo veci mena mesta zvieraťa a bydliska

aj ja si ťa chcem pichnúť do žily

Urobím ti to nežne ako v básni

a podľa možností bez bolesti

budeme v sebe prúdiť

ako zaľúbení blázni

a žiadna iná droga sa už do nás nepomestí