Jozef Barina

Vždy keď kráčam nočným nábrežím

prejdem parkom všedným do ulíc

dúfam že ťa stretnem na nároží

a strasiem svoj ostych nevďačný

Vždy keď kráčam nočnýcm nábrežím

závidím párom náhodným

stále verím že raz tá púť skončí

tvojím snením v mojom náručí

verím že nie si skúpa i keď láska vie byť nevďačná

verím že nie si krutá sťastena svoje putá prelomí

Zatiaľ iba chodím nábrežím

snívajúc o tvojom náručí

beztak je to krásne ako tak blúdievam

a dážď chladný

stieram si z očí