Bratislavská lýra

So záujmom som zaznamenal, že vďaka RTVS vznikol seriál o hudobnom festivale Bratislavská Lýra. Je to skvelý dokument, ktorý zachytáva obdobie formovania  i jeho ďaľšiu existenciu. Nezaoberá sa však len hudbou. Odráža dobu v ktorej sme žili, dobu kedy sa Lýre darilo, ale i časy horšie, keď mohla existovať iba vďaka statočnosti mnohých tých, ktorý sa na jej príprave podieľali. Napriek ideologickému balastu, viac bolo radosti, viac bolo krás. V každom prípade sa tento festval natrvalo zapísal do dejín Československej populárnej hudby a patrí mu v nej nezastupiteľné miesto.

 

Mnohí autori, speváci, či kapely sa chceli súťaže o BL zúčastniť. Považovali to za prestíž a aj keď pieseň nebodovala, už len to, že sa pieseň do finále dostala sa „rátalo.“ Nám sa o podarilo v roku 1981 s piesňou Požičiam ti svoj hlas s poetickým textom Daniely Hivešovej. Bolo to tiež posledné vystúpenie Stromu v pôvodnej zostave.

 

S novým STROMOM so Soňou Horňákovou sme v roku 1983 skoro opäť hrali na Lýre. Hovorím opäť, lebo Štefánikovu a moju pieseň Mlčanie nám síce vybrali do finále, pieseň sme nahrali, ale na naše prekvapenie nám oznámili, že vo finále festivalu nemôžeme vystúpiť. Text je údajne príliš smutný, až depresívny. Dodnes mám však pocit, že ani tak nešlo o text, ale niekomu asi dosť záležalo na tom, aby sme nevystúpili. STROM sa v tom čase dosť rozbehol a možno i to bol jeden z dôvodov, aby nás odtiaľ jednoducho vyrazili. Nech to bolo tak či tak, dnes je to už jedno. Po revolúcii sme si robili srandu, že sme ani sami nevedeli o tom, ako sme sa stali „disidentmi.“ 

 

Mlčanie

 

Pieseň vyšla na našom Double CD « Piesne z nevydaných albumov. »

 

 

Hudba: Boris Sodoma, Text: Jozef Augustín Štefánik, Spev: Soňa Horňáková, Hrá : STROM

 

Sedíme ôsmi v dusnom kupé

zohnutí do seba

mlčíme  práve vtedy

keď mlčať netreba

 

Za oknom krása krajín

dôverne neznámych

sprievodca správnosť lístka

dierkami prizná mi

 

V rukách nám ležia knihy

oči nám spája med

aj nezáväzné slová

vravieť sa bojíme

 

ref.

Do sýta vymlčaní

môžeme vystúpiť

spraviť si ďalšiu čiarku

nadviazať novú niť

 

Ten pán, čo dávno nespí

oči má zavreté

a v kúte ticho sníva

svoje sny o svete

 

Len sem-tam kvapne úsmev

ukrytý do dlane

a mlčíme si tom

čo sa už nestane

 

Sedíme ôsmi v dusnom kupé

zohnutí do seba

mlčíme  práve vtedy

keď mlčať netreba