So záujmom som zaznamenal, že vďaka RTVS vznikol seriál o hudobnom festivale Bratislavská Lýra. Je to skvelý dokument, ktorý zachytáva obdobie formovania  i jeho ďaľšiu existenciu. Nezaoberá sa však len hudbou. Odráža dobu v ktorej sme žili, dobu kedy sa Lýre darilo, ale i časy horšie, keď mohla existovať iba vďaka statočnosti mnohých tých, ktorý sa na jej príprave podieľali. Napriek ideologickému balastu, viac bolo radosti, viac bolo krás. V každom prípade sa tento festval natrvalo zapísal do dejín Československej populárnej hudby a patrí mu v nej nezastupiteľné miesto.

Mnohí autori, speváci, či kapely sa chceli súťaže o BL zúčastniť. Považovali to za prestíž a aj keď pieseň nebodovala, už len to, že sa pieseň do finále dostala sa „rátalo.“ Nám sa o podarilo v roku 1981 s piesňou Požičiam ti svoj hlas s poetickým textom Daniely Hivešovej. Bolo to tiež posledné vystúpenie Stromu v pôvodnej zostave.

S novým STROMOM so Soňou Horňákovou sme v roku 1983 skoro opäť hrali na Lýre. Hovorím opäť, lebo Štefánikovu a moju pieseň Mlčanie nám síce vybrali do finále, pieseň sme nahrali, ale na naše prekvapenie nám oznámili, že vo finále festivalu nemôžeme vystúpiť. Text je údajne príliš smutný, až depresívny. Dodnes mám však pocit, že ani tak nešlo o text, ale niekomu asi dosť záležalo na tom, aby sme nevystúpili. STROM sa v tom čase dosť rozbehol a možno i to bol jeden z dôvodov, aby nás odtiaľ jednoducho vyrazili. Nech to bolo tak či tak, dnes je to už jedno. Po revolúcii sme si robili srandu, že sme ani sami nevedeli o tom, ako sme sa stali „disidentmi.“