Ako sa Majo rozhodol

 

Tak toto Majo nečakal. Vedel, že raz to musí prísť, ale tak skoro? „To nie je spravodlivé. Veď som chcel toho ešte toľko urobiť. A teraz toto. Čo si o mne pomyslia kamaráti? Veď som sa s nimi ani nestačil rozlúčiť. Určite si budú myslieť, že som to urobil naschvál.“ Kamaráti si mysleli toto: „Bol to dobrý chlapec, všetci ho mali radi. Pamätáš sa koľkokrát to za nás v krčme zatiahol?“, povedal Jožo. “To je pravda. Mne však vôbec nevrátil tých 100 eur čo som mu požičal. Doteraz som ich nedostal“, povedal smutne Feri. „A už ich ani nedostaneš.“ „To viem aj bez teba. To nemohol ešte vydržať?“. Majo si spomenul, že si naozaj požičal od Fera 100 eur. Toľkokrát mu ich chcel vrátiť, ale nejako mu to nevyšlo. „Veď to už je dávno, to už je aj premlčané,“ v duchu sa sám pred sebou ospravedlňoval. „Tak toto hovoria kamaráti, ale čo potom tí ostatní?“ Ostaní si mysleli toto: Bol to hajzel, iní zase vyronia slzu, niektorí si i poplačú. Majo je smutný, myslel si, že to bude lepšie. „Bohvie či si ma tam hore nechajú?“ Postupne cíti ako keby mu rástli krídla, pomaly sa vznáša a letí. Vietor je priaznivý, takže netrvá dlho a už stojí pred nebeskou bránou. Tá sa so škripotom otvára a Majo vidí zástup anjelov a krásnych anjeliek. To sa mu páči, prečo by nemohli byť anjeli i ženy, čo by to bola za rovnoprávnosť. Srdečne ho vítajú a tešia sa, že je konečne tu. Chytia ho za ruky a už ho vedú do anjelského domčeka kde bude bývať, dostávať anjelské jedlo a pozerať anjelskú televíziu. Bude to jednoducho paráda.

 

„Tak predsa ma len zobrali“, potešil sa Majo. „Veď keď sa to tak vezme, za celý život som nič zlého neurobil. Je fakt, že som striedal dievčatá, párkrát cestoval načierno, vynadal šéfovi, keď mi nedal odmenu, občas som simuloval, aby som nemusel ísť do roboty. Tiež som vynadal susedovi do hospodárskych zvierat, keď som sa váľal pred dverami jeho bytu a nechcel som odísť, lebo ma urazil s tým, že keď neviem chlastať mám žrať trávu. Ale to bolo čiste na moju obranu. A na tej demonštrácii? Áno, kričal som komunisti späť namiesto komunisti preč ale iba preto, že som bol ožratý, takže som mal problém s artikuláciou. „Ale to my predsa všetko vieme“, povedal láskavým tónom šéf anjelov. „Už dávno ťa sledujeme, a preto ťa sem s radosťou príjmame.“

 

A tak sa Majo ocitol v nebi. Postupne však začínal pociťovať určitý nepokoj. Strava bola síce dobrá, na telku sa ale nedalo pozerať, nemal čo čítať, žiadny klavír, žiadna gitara, a tak bol po pár týždňoch znudený k smrti. „Aj v pekle sa tak nudia?“, pýtal sa sám seba. Je jasné, že tam chcel ísť na návštevu, bol strašne zvedavý, ale šanca bola malá. Až jedného dňa sa mu podarilo za úplatok prehovoriť vedúceho pre styk s verejnosťou, aby mu dal priepustku. „Máš to len na jeden deň. Ale nesmie sa to nikto dozvedieť, ináč by ma vyhodili“. „Vyhodili?“, spýtal sa Majo. A kam?“ „No predsa do pekla“, povedal s nádejou v hlase vedúci a nejako čudne sa na Maja pozrel.“

A tak išiel Majo do pekla. Nebeská brána sa so škripotom otvorila, nebola dlho namazaná, a už sa rútil k bráne pekelnej. Tá sa bez škripotu otvorila, bola dobre namazaná, no a za ňou ho vítali priatelia a známi s tým, že na neho netrpezlivo čakali a kde sa tak dlho túlal. Hneď ho pozývali k stolu a už sa nesie pivo, víno, borovička, rum. Vítali ho i jeho dávne priateľky, s niektorými sa na chvíľu kdesi vytratil, veď si mali toho toľko čo povedať... V jednom rohu hrala rocková kapela, v druhom sa ozýval metal, kdesi hrali jazz, inde ktosi rapoval, jednoducho skvelá atmosféra. Keď sa vrátil, niekto mu podal gitaru, Majo vybehol na pódium a zahral svoje najlepšie piesne. Všetci tlieskali, peklo burácalo. Cítil sa ako v raji. Bavil sa dobre až do chvíle, keď sa mal vrátiť. Každý ho prehováral, aby nebol sprostý. „Čo tam budeš robiť, veď sa unudíš k smrti. Len ty zostaň pekne-krásne tu.“

 

Nasledujúce ráno sa ozvalo klopanie na pekelnú bránu. Keď sa otvorila, uvidel niekoľko anjelov a anjeliek. „Tak predsa sa to dozvedeli, niekto ma asi práskol“, pomyslel si. „Návšteva sa skončila, prišli sme si po teba.“ Majo nestál tesne pri bráne ale pre istotu v dostatočnej vzdialenosti, obkolesený priateľmi, aby ho nemohli chytiť. Na cudzie územie sa neodvážili, a tak sa Majo cítil ako-tak v bezpečí. Dlho ho prehovárali, aby sa vrátil. Ten to odmietal. Nakoniec, keď sa to tak vezme, v pekle mu bolo lepšie. Bolo tam veselo, dobrá spoločnosť a žiadna nuda. Teda to, čo mu v nebi tak veľmi chýbalo. To bo hlavný dôvod, prečo sa takto rozhodol napriek tomu, že jeho hriechy boli zanedbateľné. „Tak ty s nami nejdeš?“, posledný krát sa opýtali Maja. „Nie, nejdem, ostanem tu.“ „Tak si tu ostaň, ešte budeš ľutovať“, povedali anjeli, zamávali krídlami a odleteli.

 

Keď sa Majo zobudil, bol úplne spotený. „Od zajtra musím prestať chlastať“, hovoril si každý deň už niekoľko rokov. Vstal, išiel do kuchyne, vybral z chladničky fľašu vodky, nalial si, vypil pohár na ex a tvár sa mu rozjasnila. Naozaj, od zajtra je koniec.

 

Zdieľajte:

Recommandez cette page sur :

Čo počúvam?