Rally,

alebo ako som sa čudoval







Voľba prezidenta je v každej krajine veľkou udalosťou a inak to nie je ani v USA. Keď som sa dozvedel, že rally, to znamená predvolebné zhromaždenie, ktoré sa vždy začína v štáte Iowa bude i u nás na univerzite ani chvíľu som neváhal či ísť alebo nie. Zažiť a vidieť to na vlastné oči je niečo iné ako počuť o tom rozprávať v rozhlase či v telke. A tak som vyrazil. Napriek tomu, že som prišiel takmer hodinu pred začiatkom podujatia, hala praskala vo švíkoch. Bol som rád, že som vôbec našiel miesto úplne hore na tribúne. Mal som síce blbý výhľad, ale skvelá nálada, ktorá v hale vládla sa postupne preniesla i na mňa, takže mi to nakoniec ani veľmi nevadilo.



Dole pri pódiu sedel za syňťákom nejaký chlapík, ktorému nikto nevenoval pozornosť a ktorý tam nezáväzne preludoval, aby vyplnil čas kým sa meeting začne. Dlho sa čakalo, kým prišiel kandidát. Keď sa konečne objavil, ľudia vstali, tlieskali, hala burácala. Pripadal som si ako na nejakom rockovom koncerte. Atmosféra bola super.

Takéto meetingy trvajú často 2 i 3 hodiny, takže prestávky sú nevyhnutné. A tak aby návštevníci nevychladli, o zábavu sa staral školský orchester. Hrali moderné, rytmické a skvelo zaranžované veci. Pikantné je na tom to, že v ňom na bicie hral Boro. V živote by ma nenapadlo, že náš syn bude raz hrať na takomto podujatí.

Keď sa rally skončilo, ľudia sa nahrnuli k pódiu, aby si v vypýtali autogram. Ja som zbehol dole a uvidel chlapíka, ktorý si pomaly balil veci a chystal sa na odchod. Keď som sa k nemu dostal bližšie nechcel som veriť vlastným očiam. Bol to Herbie Hancock.