Kaman ebi dú epi dú,

alebo Hey guys, what language are you singing now ?

Už od malička som sa zaujímal o šport. Behávali sme okolo domu, hrali chodníky, ale najradšej sme mali futbal a hokej. Našim ihriskom bola ulica. Auto tu zaparkovalo len občas. Keď sa už tak stalo, požiadali sme šoféra, aby sa vo vlastnom záujme posunul ďalej. Vždy sme sa stretli s pochopením a ak nie, napitá tenisová loptička si vždy našla svoj cieľ. Hrávali sme od rána do večera a keď sa po prvýkrát na našej ulici rozžiarili neónky, čo bola veľká sláva, zápasy sa hrávali i dlhšie. Veľkú radosť z toho ostatní obyvatelia nemali, lebo neraz museli vymieňať sklo na oknách. Za to sme sa samozrejme dočkali i zaslúženej odplaty. A tak keď sa skončil krik na ulici, ozýval sa z priľahlých bytov.

V našom dome býval známy čs. reprezentant v basketbale Jozef „Epe“ Křepela. Jedného dňa sme si išli pozrieť futbalový zápas, v ktorom hral. Pretože bol i dobrým futbalistom jeho súperi, nás šarvanconv, naučili rýmovačku, ktorú sme mali zakričať v prípade ohrozenia ich brány. A tak keď bol Epe vo vyloženej šanci ozvalo sa z našich detských hrdiel „Epe, Epe, čo sa ti to v gatiach trepe“? Že z toho gól nebol je jasné. Len Epe po zápase chodil a vyzvedal, kto to celé vymyslel. 

Čím som bol starší na šport ostávalo čoraz menej času. Začala sa beatová horúčka a ani ja som jej neodolal. Vydrankal som od našich 20 korún a kúpil si starú španielku. Mala síce struny vysoko nad hmatníkom, ale to ma nemohlo odradiť od toho, aby som poctivo cičil. Veril som, že možno aj ja raz...

Chlapcov pobláznených muzikou bolo čoraz viac a z lavičky v našom parku na Jakubáku bolo počuť všetky vtedajšie hity. Samozrejme v "angličtine". Keby taký John či James počul naše „kaman ebi dú epi dú“ asi by sa velmi čudoval a pýtal sa:„Hey guys! What language are you singing now?". Poznali sme však aj piesne Olympicu, Petra Nováka a iných našich skupín. Mnohé z nich si doteraz pamätám. Neskôr som založil big beatovú kapelu a začal som písať pesničky, čomu som zostal verný dodnes.