Ako som hral na saxofón

 

Po skúške s kapelou ma Garry požiadal, či by som mu nemohol zobrať domov jeho saxík. Ja som býval blízko skúšobne, zatiaľ čo on by sa s ním musel trepať cez celú Bratislavu. Ďalší deň sme mali skúšku, tak som súhlasil, veď čo by človek neurobil pre kamaráta. Je jasné, že keď som prišiel domov, hneď som ho z púzdra vybral a skúšal som hrať. Bol to tenor saxofón a mal krásny, ale i silný tón. Nejaké zvuky sa mi podarilo vylúdiť. To ma povzbudilo do ďalšieho cvičenia, takže som si ani nevšimol, že už začal nočný kľud.

     O 22.05 niekto u nás zazvonil. Keď som otvoril dvere, stál na chodbe celý dom. Všetci ma zdrbali jak sirotu a vyhrážali sa mi rôznymi stupňami trestov, ak toho ihneď nenechám. Bola to veľká sranda vidieť niektorých susedov, ako sa z krotkých baránkov stali neúprosné supy, ktoré by ma boli schopné zožrať na počkanie. Márne som sa bránil že som hudobník, nebolo to nič platné. Našlo sa síce zopár pacifistov, ktorí navrhovali aby som hral len cez deň, keď sú všetci v robote, ale drvivá väčšina nemala vôbec pochopenie pre moje muzicírovanie. Tvrdohlavo trvali na tom, aby som v našom dome na saxofón už nikdy nehral, pretože by sa v zdraví chceli dožiť penzie. Ináč vraj uvidím. Nevedel som síce čo, ale že uvidím. Musel som im sľúbiť, že to naozaj urobím. Svoj sľub som dodržal, ale o GITARE nepadlo ani slovo ...

Zdieľajte:

Recommandez cette page sur :

Čo počúvam?