Pesnička

 

Keď sme sa chystali nahrať Pesničku, rozhodli sme sa v nej použiť akustickú gitaru. Chceli sme, aby znela autenticky a čisto, a tak sme sa rozhodli nahrať ju cez mikrofón. Tu nastal  malý problém. V štúdiu, kde boli chalani to nebolo možné, pretože by mikrofón zachytával aj zvuk kapely. Jediná možnosť bola ísť do vedľajšieho štúdia. To však bolo od toho hlavného dosť vzdialené, takže bolo treba natiahnúť káble cez celú chodbu. A tak sa i stalo. Nakoniec sa všetko podarilo a gitary som nahral. Bola to pre nás zaujímavá skúsenosť. Neskôr sme už akustické gitary nahrávali cez zosilovač, alebo priamo do pultu. Je to jednoduchšie a rýchlejšie. No a pokiaľ máte kvalitnú gitaru, rozdiel vo zvuku aj tak nikto nespozná. Takže tak.

Pesničku som zložil keď som mal asi 14 rokov, bolo to teda už dosť dávno. Napriek tomu patrí k mojím najviac žiadaným piesňam. Zdá sa, že čas jej vôbec neublížil. Neviem čím to je, že sa ľuďom stále páči. Melódia? Text? Aranžmán? Spev? Krásne tóny flauty a hoboja, ktoré ma napadlo v piesni využiť? Ťažko povedať. Je fakt že text, ktorý napísala Daniela Hivešová, moja spolužiačka a známa poetka, korešponduje s hudbou, aranžmán je jednoduché, ale účinné a výber nástrojov a ich farba dobre dokresľuje celkovú atmosféru piesne. Asi v ľuďoch vyvoláva príjemné pocity. A to ma teší. Menej už to, že ani Dana, ani Ďoďák, ani Dodko Krajčovič. ktorý hral na flautu a saxofón v mnohých našich piesňach, už nie sú medzi nami.

C'est la vie.

Hoci som celú Pesničku vymyslel ja, bol to Ďoďák, ktorý jej dal prostredníctvom zopár jednoduchých a zaujímavých aranžérskych ťahov záverečnú podobu. Napríklad, že využijeme bongá, kedy nastúpi beglajtová akustická gitara, kedy bicie a aký rytmus v nej použijeme. Hodil tam aj tamburínu, zvonček, niekde sa dokonca ozve detský smiech. Keď som nahrával elektrickú gitaru, na jednom mieste je v texte slovo zažíhal. „Tu zahraj také trilky“, to sa pod to presne hodí“, povedal. V časti, kde je flautové sólo vymyslel skvelú vec. Spomenul si na Beatles a ich pieseň Being for the Benefit of Mr. Kite, keď v štúdiu rozhodili útržky rozstrihaných magnetofónových pásov a papierikov, aby tak dostali do piesne atmosféru cirkusu a zvuk pilín, ktoré ku každému cirkusu patria. Niečo podobné urobil aj on. V texte piesne sa hovorí o klaunovi z cirkusu, ktorí daroval deťom piesne. Pod flautové sólo teda nahral hi-hat činely, ale ich pustil odzadu. To, čo potom počujete je zvuk, ktorý nápadne pripomína šustenie pilín, bez ktorých sa žiadny cirkus nezaobíde. Tiež sa nám podarila jedna vec, ktorú sme si zistili až po rokoch a ktorú sme si ani my, ani nikto iný nevšimol. A síce to, že úvod piesne nemá párny počet taktov, 4, 6 či 8 tak ako je to  bežné, ale má taktov 5. Neviem ako je to možné, zámer to rozhodne nebol. Nikomu to však nevadilo, sedí to tam, takže je to v poriadku. Bodka.

P.S. Pesnička sa dodnes hrá pri táborákoch, čo by chcel autor viac?

Zdieľajte:

Recommandez cette page sur :

Čo počúvam?