Prvýkrát sme sa streli na ZŠ. Chodili sme spolu do triedy, hrali na  gitarách, kecali o muzike. Založili sme The Bells a  hrávali na  rôznych školských podujatiach a slávnostiach. Úplne prvá naša  pieseň sa volala Obraz. „Na  stene obraz visí, bol krásny, ale kedysi, teraz ale prach naň  padá, nikto sa oň nestará,  pod prachom je láska ukrytá.
Naša spolupráca pokračovala na strednej škole aj keď sa naše  cesty na čas rozišli. On hral v kapele Anaximenes a ja v skupine  Odysea. Bolo však otázkou krátkeho času, kedy sa opäť  stretneme. Tak sa i stalo. A založili sme Strom. Urobili sme spolu mnoho  pesničiek. Väčšinu sme z nich nahrali, mnohé však zostali len  ako demo nahrávky. Ďoďák bol  však známy aj tým, že vymýšlal rôzne aforizmy a kratučké  básničky, z ktorých mnohé vyšli i knižne a niektoré priam  zľudoveli.

New York City hladnému neverí.

Mydliť sa je ľudské.

Frederika asi nikdy nepoChopin.

Najviac sa mi páči Rubikova kočka

alebo zaujimavé rýmovačky

Milé dámy, milí páni
nevidím ni h...o ani
nie som žiadny hypochonder
volajú ma stivi wonder.

Letí, letí električka,

do tmy svieti oknami,

revizorka tlstá vliezla

ďaleko sa viezla.

Hadicofón

Na niektoré nástroje nielen hral, ale ich i vymýšľal. Na koniec hadice upevnil lievik. Hrať sa na to síce veľmi nedalo, akuráť vylúdiť nejaké zvuky, takže viac-menej trúbil ako jeleň. Na niektorých nahrávkach svojich kamošov však tento nástroj dokonca využil. Je jasné, že išlo o pesničky veselé a žartovné s textami, ktoré vyvolávali búrky smiechu a na ktorých sme sa všetci dobre zabávali.

Ako sme sa stretávali

Zavolal som mu, kedy sa stretneme. „Priď o 19.00“, povedal. Rýchlo som však pochopil, že chodiť načas je úplne zbytočné. Tak som prišiel o 19.30. Myslel som, že vypadneme. Omyl. Ďoďák alebo jedol, alebo bol tam, „kde i králi chodia peši“. Kým sa on takto zabával, ja som sa medzitým porozprával s jeho rodičmi, bratom, vyfajčil zopár cigariet, vyskúšal jeho harmónium a gitary. Často sa stalo, že kým prišiel, mal som pol skladby hotovej. Takže pre našu tvorbu to bolo niekedy i prínosom.

Jam sessions

Ďoďák mal veľmi silný úhoz na sólový bubon, takže keď sme niekedy prišli na skúšky našich priateľov a chceli si zajamovať, žiadny bubeník mu nechcel dovoliť hrať na bicie, pretože často im na sólaku roztrhol blanu, čo sa im vôbec nepáčilo.